νουθετέω
noutheteō
- to admonish
STEPBible TBESG
Glosses: to admonish
νουθετέω, -ῶ
(νοῦς, τίθημι, hence, put in mind), [in LXX: 1Ki.3:13 (כָּהָה pi.), Job.8:1-22 (יָסַר pi. בִּין), Wis.11:10 12:2, 26 * ;]
to admonish, exhort: with accusative of person(s), Act.20:31, Rom.15:14, 1Co.4:14, Col.1:28 3:16, 1Th.5:12 5:14, 2Th.3:15.†
(AS)
Abbott-Smith
Glosses: to admonish
to admonish